U newfoundlandského psa sa v súčasnosti povoľujú 3 zafarbenia - čierne, hnedé a čierno-biele. Biele znaky na hrudi, prstoch a špičke chvostu sú prípustné u čiernych a hnedo sfarbených jedincov. V amerike je povolené aj šedé sfarbenie.

Pod dedičnosťou rozumieme prenášanie dominantných a recesívnych vlôh na potomkov a riadi sa istými pravidlami. Farba srsti je prenášaná jedným génom (ale nie je to také jednoduché, pretože sú prítomné i gény spôsobujúce strakatosť - s^p alebo zosvetlenie - d, o ktorých si povieme neskôr), ktorý sa skladá z dvoch alel a tvoria tzv. genotyp jedinca, ktorý určuje jeho fenotyp, teda vzhľad - vonkajšie sfarbenie psa. Jedna alela pochádza od matky, druhá od otca. Kombináciou týchto alel môžeme predurčiť, akú farbu budú mať potomkovia dvoch jedincov. Ak sú alely rovnaké hovoríme o homozygotnom genotype. Ten môže byť dominantný BB, ak nesú dominantnú farbu (v našom prípade čiernu, označovanú písmenom B), alebo recesívny bb, ak nesú recesívnu farbu (hnedá b). Ak sú alely rozdielne, jedná sa o heterozygotný genotyp Bb a jedinec s takýmto genotypom bude mať farbu srsti dominantnej alely a prenášať na potomstvo bude aj farbu recesívnu, ktorá sa však neprejaví navonok. 
Čierna farba je farbou dominantnou. Ak sa objaví v genotype, pes bude vždy čierny (BB, Bb). Hnedá je recesívna k čiernej. Bielo-čierne sfarbenie je spôsobené už spomínaním strakatým génom s^p, ktorý kladie farbu na biely povrch. 

Pri spojení dvoch homozygotov rovnakej farby vznikne vždy homozygot tej istej farby (rátajú sa všetky kombinácie opačných alel) :
BB x BB 100% BB čiernej farby
bb x bb 100% bb hnedej farby

Pri spojení dvoch homozygotov rozdielnych farieb vzniknú dominantní heterozygoti čiernej farby s inofarebnou vlohou.
BB x bb 100% Bb čiernej farby s hnedou vlohou

V prípade kríženia homozygota a heterozygota sa farby delia v pomere 1:1 homozygot : heterozygot
BB x Bb 50% BB a 50% Bb - čierna a čierna s hnedou vlohou
bb x Bb 50% bb a 50% Bb - hnedá a čierna s hnedou vlohou

Kríženie dvoch heterozygotov prinesie následovné výsledky:
Bb x Bb 50% Bb, 25% BB, 25% bb - čierne a hnedé psi s pomerom 3:1

V prípade pripúšťania dvoch čierných psov neznámeho genotypu, môžeme teda brať do úvahy, že sa bude jednať o jedno z nasledujúcich spojení, o ktorých sme doteraz hovorili BB x BB, Bb x Bb, Bb x BB pričom len pri jednom spojení je šanca 25%, že sa narodí hnedý potomok. 

Vráťme sa k strakatému génu, ktorý spôsobuje, že z čiernej alebo hnedej farby vznikne jedinec bielo-čierny alebo bielo-hnedý (ktorý je v chove nežiadúci). Jeho dedenie je tiež autozomálne dedičné, čiže sa delí podľa vyššie uvedených pomerov. V roku 1991 v chov. stanici Aarozeens sa narodili čiernemu psovi a hnedej fene čierno-biele, hnedé aj hnedo-biele šteňa. Tá istá kombinácia sa vyskytla v chov. stanici Moonshinelovers Jewel Of čierno-bielemu psovi a čiernej fene. Genotypových jedincov je totiž viac a táto dedičnosť stále nie je plne objasnená. I DNA testy stále nerozoznajú čierneho psa od bielo-čierneho a ani hnedého od bielo-hnedého.

Čisto čierneho psa označme BBSS, BB pre čiernu farbu, SS pre celofarebný gén, podobne čisto hnedý pes bude bbSS. Bielo-čierny pes bude mať označenie BBs^ps^p a bbs^ps^p je bielo-hnedý pes.

Možné genotypy sú zhrnuté v nasledujúcej tabuľke:
BBSS - čierny pes, celofarebný
BBSs^p - čierny pes s recesívnou vlohou pre strakatosť
BBs^ps^p - bielo-čierny pes
BbSS - čierny pes s hnedou vlohou, celofarebný
BbSs^p - čierny pes s recesívnou hnedou vlohou a vlohou pre strakatosť
Bbs^ps^p - bielo-čierny pes s hnedou vlohou
bbSS - hnedý pes, celofarebný
bbSs^p - celohnedý pes s recesívnou vlohou pre strakatosť
bbs^ps^p - bielo-hnedý pes

Ak urobíme rovnakú analýzu ako vyššie, len už do toho zapletieme strakatý gén. Vyššie uvedené krytie dvoch celočiernych psov sa zmení na
BBSS x BBSS, BbSS x BbSS, BbSS x BBSS, ale tiež treba brať do úvahy jedince, ktoré sú celočierne, ale nositeľom strakatého génu BBSs^p a tiež čierny jedinec s hnedou vlohou, pričom je nositeľ strakatého génu BbSs^p. 

Ak sa náhodou stretnú jedince:
BbSs^p x BbSS v následujúcej generácií sa môže objaviť jedinec bbSs^p, čo je hnedý jedinec s vlohou pre znaky a v kombinácií s iným takým jedincom môže vzniknúť bielo-hnedý pes. 

Tiež kombinácia bbSs^p x BbSs^p je zaujímavá. V podstate na vonok sa jedná o kríženie čierneho a hnedého psa.
Jedným z výsledkov môže byť Bbs^ps^p, čo je bielo-čierny pes s hnedou vlohou.

Z uvedeného vyplýva, že pri spojení celočierneho a bielo-čierneho psa BBSS x BBs^ps^p sa nedočkáme bielo-čiernych potomkov, tak isto ako v prípade spojenia celočierneho psa a hnedého psa sa nedočkáme hnedých potomkov. Toho je možná až nasledujúca generácia za predpokladu, že sa spoja nasledovné genotypy:
BBs^ps^p x BBSs^p alebo BBSs^p x BBSs^p

Pes so znakmi (hruď, špičky prstov, koniec chvosta) nemusí byť (ale môže) nositeľom strakatého génu (hlavného génu spôsobujúceho vznik fľakov, ktorý býva sprevádzaný vedľajšími modifikovanými génmi zodpovednými za veľkosť a rozmiestnenie znakov), ale sa predpokladá, že toto sfarbenie spôsobujú samotné modifikované gény. Na vysvetlenie, čierne psi so znakmi, v spojení s bielo čiernymi psami nedávajúce bielo-čierne potomstvo. A tiež prítomnosť modifikovaných génov spôsobí, že celočierny pes a suka môžu dať šteňatá so znakmi, štatisticky ich býva 10% z takýchto spojení. Krížením psov so znakmi môžeme pozorovať vznik jedincov so stále zväčšujúcimi sa znakmi (zjavujú sa znaky na hlave, veľké znaky na hrudi, bruchu a konci chvosta), ich pravdepodobnosť vzniku je však malá (1-3%).

Niekoľko príkladov sfarbenia :

Pri bielo-čiernom sfarbení sa rozoznáva niekoľko typov v závislosti od množstva bielej a čiernej.

Tmavý typ (Mentel) - Farba je jednoliata, vytvára namiesto škvŕn akoby plášť, pokrývajúci chrbát a boky. Len malé znaky a zvyčajne väčšina nôh zostáva biela (2-3 na obrázku)

Stredný typ - nesie veľké škvrny, najmä na bokoch (4-6)

Svetlý typ - ohraničené malé škvrny, najmä na hlave (7-8)

Rozloženie bielych znakov môže byť na niektorých alebo všetkých miestach ako hruď, prsty, koniec chvosta. Akékoľvek množstvo farby na týchto miestach je povolené a nie je penalizované. U bielo-čiernych psov sa preferuje čierna hlava, alebo čierna s bielou papuľou, s alebo bez lysinky. Čierne sedlo s pravidelným rozmiestnením a čierny zadok s čiernym koreňom chvosta. Zvyšok psa je biely a čo možno, s minimálnymi pehami. 
U nás v štandarde už viac o rozložení farieb a ich prípustnosti nenájdeme. V Amerike sa však posudzuje takto: Akékoľvek rozloženie škvŕn je prípustné a je penalizované len s ohľadom na ich veľkosť a odchýlku. Pri posudzovaní inak rovnakých psov (farba sa hodnotí až na koniec), celofarebný pes, ktorý má biele laby alebo nohy je znevýhodnený. U bielo-čiernych psov je základom biela farba s čiernymi škvrnami, ktoré by mali byť striktne ohraničené bielou farbou. Kým trochu pieh môže, ale nemusí byť prítomných, ich nadbytok uberá kontrastu bielo-čierneho sfarbenia. U hnedého psa s bielymi znakmi musí byť jasné, že hnedá je základná farba, inak bude diskvalifikovaný ako bielo-hnedý pes.

Nakoniec si predstavme takzvaný zosvetľovací gén - d. Ten je zodpovedný za vznik šedých a bledohnedých NF psov. Jeho prevedenie DD v genotype znamená, že pes má normálny odtieň farby. Avšak dd zosvetlí čiernu farbu na šedú a hnedú na bledohnedú a Dd ako vždy zosvetlenie prenesie na ďaľšiu generáciu.

Príklad:
BBDDSS - čierny pes s celofarebnou vlohou, bez zosvetlenia
BBddSS - šedý pes s celofarebnou vlohou
BbddSS - šedý pes s celofarebnou vlohou a s recesívnou vlohou pre hnedú farbu
BbDdSS - čierny pes s celofarebnou vlohou, recesívnou pre hnedú farbu a zosvetlenie
BBDds^ps^p - bielo-čierny pes s recesívnou vlohou pre zosvetlenie
BBdds^ps^p - bielo-šedý pes

a tak by sme mohli pokračovať. Pokiaľ ste sa dostali sem, zvádnete to určite sami 

Vráťme sa k uvedenému prípadu, kedy sa čiernemu psovi a hnedej fene narodili čierno-biele, hnedé aj hnedo-biele šteňa.
Môžeme teda predpokladať, že sa jednalo napr. o spojenie
BbDDSs^p x bbDDSs^p

V prípade toho istého výskytu rozloženia farieb šteniat po bielo-čiernom psovi a čiernej fene mohlo byť spojenie následovné:
BbDDs^ps^p x BbDDSs^p

Už naozaj raritou sú občas sa vyskytujúce sfarbenia ako žíhaná, alebo celofarebná s inými znakmi ako bielymi, kde ako vidíme genetika sa riadi čoraz zložitejšími vzťahmi.


Zdroj: 
The inheritance of the piebald spotting pattern and its variation in Holstein-Friesian cattle and in Landseer-Newfoundland dogs H. Pape
http://www.newfoundlanddog.biz - obrázky publikované s láskavým dovolením p. Karin Butenhoff-Taufertshöfer
http://www.ncanewfs.org