Fotiť čierneho psa na akomkoľvek podklade je náročnejšie než fotiť "farebnejšieho" psa. Ak chceme dosiahnuť dobrých výsledkov na automatike musíme mať veľké šťastie na to, aké je počasie. Priveľa slnka spôsobí, že pes je síce pekne viditeľný, ale pozadie presvetlené a niekedy až prepálené - na fotografii vidno biele miesta bez kresby. Naopak, pri malej svetelnosti je z psa len čierna machuľa. Preto už pri výbere fotoaparátu by sme mali myslieť na to, že by mal mať manuálne nadstavenie (keby sme s výsledkami automatických nadstavení neboli spokojní), a pretože pes je veľmi rýchlo pohybujúci sa objekt, mal by mať uzávierku (čas za ktorý sa snímok vyhotoví) minimálne 1/1000s, sekvenčné fotenie (možnosť urobiť viac obrázkov za sebou v rýchlom slede) a čo najvyšší optický zoom (možnosť priblíženia fotografovaného objektu).

Základom fotky je fotiť psa z úrovne jeho očí. T.j. drvivú väčšinu fotiek by ste mali urobiť z podrepu. Ďalšou dôležitou vecou je fotiť tak, že na psa svieti slnko a to na tú časť, ktorá je vždy najdôležitejšia na fotografii - na tvár. Najlepšie je zvoliť kompozíciu tak, že tieň je za psom, ale zároveň musíme dávať pozor, aby sme do obrazu nevrhali svoj vlastný tieň. Tak isto sa snažíme, aby cez psa nešli nepekné tiene (hranaté), hoci niekedy taká zatienená fotka prekvapí. Pozerajte do hľadáčika, nie na LCD. LCD display má isté spozdenie v zobrazovaní a v slnečnom počasí na ňom nie je vidno skoro nič. LCD display používajte na rýchle prezretie obrázku. 

Nesnažte sa psa na fotke umiestňovať na stred za každú cenu. Práve naopak, fotky vycentrované trochu viac na jednu alebo druhú stranu lahodia oku oveľa viac. Ak je fotka príliš svetlá, možeme skúsiť nasledovné. Buď zaostríme na svetlejší predmet v blízkosti psa (stačí namáčknuť spúsť a potom zmeniť kompozíciu a stlačiť spúšť) alebo znížime rýchlosť uzávierky. Naopak, pri tmavej fotke čas uzávierky predĺžime, či sa snažíme ostriť na psa priamo a tak, aby zaberal čo najväčšiu plochu v hľadáčiku. Celkovo sa snažíme priestor psom vyplniť tak, aby zaberal tak 1/2 - 2/3 fotografie. 

preexponovaná fotka	správna svetelnosť	podexponovaná fotka

Portrét psa s rozmazaným pozadím sa na kompaktných fotoaparátoch dosahuje horšie ako na zrkadlovkách, kde na to môžeme použiť priamo na to určený objektív. Snažme sa využiť čo najväčší zoom fotoaparátu (pozor, používame len optický, digitálny zoom radšej vypnite!) a zároveň psa postaviť tak, že vzdialenosť medzi ním a pozadím je veľká. Najlepšie sa portrét fotí na veľkých priestranstvách, kde za psom nie je žiaden prvok. Vyhýbajme sa foteniu pred plotom alebo stenou domu. Vezmime radšej psa na pole alebo priestrannú záhradu. Čím jednofarebnejšie pozadie bude, tým bude fotka krajšia. Ak máme možnosť nadstaviť veľkosť clony (zvyčajne má taký program značku Av) pri portrétoch volíme čo najmenšie clonové číslo, ktorým dosiahneme čo najmenšiu hĺbku ostrosti, o čo nám práve ide.

Naopak, ak fotíme skupinku psov, snažíme sa clonové číslo mať čo najvyššie a tak získať čo najväčšiu hĺbku ostrosti. Len nesmieme zabúdať, že čím je táto hodnota vyššia, tým viac svetla potrebujeme, čo môže spôsobiť, že sa predĺži čas uzávierky a fotky znova budú neostré, pretože psi sa budú pohybovať rýchlejšie. Naopak ale, pekne sa to dá využiť pri fotení malých spiacich šteniatok, ktoré sa nebudú snažiť utiecť zo záberu.

Ak máme záujem fotiť psa v pohybe musíme fotoaparát nadstaviť na športový režim. Pri tomto režime sa automaticky nadstavuje čo najkratšia uzávierka, ktorá tzv. zmrazí pohyb. Tam sa nám osvedčia krátke časy 1/1000 -1/4000s. Ak máte sekvenčné snímanie - fotky sa robia rýchlo za sebou, využite to. Fotku psa letiaceho vzduchom na jeden cvak asi neurobíte pokiaľ nemáte šťastie, ale pomocou sekvenčného fotenia ste k tomu dosť blízko. A práve tu oceníte výhodu optického zoomu, nemusíte behať za psom, ale pohodlne si psa priblížite alebo vzdialite.

Ďalšou zásadou je, nepoužívať blesk (resp. používať ho čo najmenej). Niekedy to situácia dokonca situácia vyžaduje, napr. na výstavách v tmavých halách. To je skutočne obtiažne fotografovanie. Pri automatike by vám fotoaparát automaticky vyhodil blesk. Skúste sa pohrabať trochu v nadstaveniach fotoaparátu a mali by ste objaviť niečo ako hodnota ISO. Čím menšia hodnota - začína na hodnote 100 , tým menšia citlivosť (používa sa pri krásnom slnešnom počasí). Naopak, čím menej svetla, tým by sme mali začať využívať vyššiu hodnotu 200,400, 800, 1600... Nevýhodou je zvýšený šum pri použití vysokých hodnôt, no niekedy to stojí za to skúsiť. Zvyčajne sú fotky aj tak podexponované (tmavé), čo sa dá neskôr zosvetliť vo vhodnom programe. Tiež sa pravdepodobne stane, že automatické vyváženie bielej (AWB - automatic white balance), ktoré spôsobuje to, že biela je naozaj biela, nebude dobre fungovať pri umelom osvetlení. Fotky môžu chytiť žltkavý alebo inofarebný nádych. To sa dá upraviť vhodným výberom vyváženia bielej (zvyčajne bývajú na výber hodnoty ako slnečný deň, tieň, neónka,...), alebo nadstavením vlastnej hodnoty (zvyčajne až drahšie typy kompaktov majú túto funkciu). Tiež sa táto operácia dá urobiť i na počítači, ak ste si toho nevšimli pri fotení.

Treba využiť počasie, fotky fotené za krásneho slnečného dňa vždy budú krajšie ako fotky fotené pod mrakom. Farby budú oveľa sýtejšie. No a samozrejme dôležité je mať dostatočne veľkú kartu, aby ste neboli obmedzení počtom fotiek, ktoré môžete urobiť. Ak budete fotiť veľa, isto sa nejaká vydarí  Zvyčajne z niekoľko desiatok fotiek je jedna dobrá  Takže posledná rada fotiť, fotiť a fotiť!

Fotky tu použité boli robené digitálnou zrkadlovkou, kompakt bohužiaľ už dávnejšie nevlastním, aj keď viem, že drvivá väčšina z tých, čo budú čítať tento článok, budú mať práve ten. Tiež sa môže stať, že práve váš fotoaparát nebude mať dostupné niektoré, možno všetky spomínané funkcie. Bohužiaľ, ten nedostatok treba potom vykryť iným spôsobom. Dúfam, že aspoň trochu Vám rady tu spomenuté pomôžu, aby boli fotky lepšie a krajšie. A ak budete mať nejaké otázky, rada ich zodpoviem.

Zuzana Tršková