Ľudia pri stretnutí so mnou a mojim psom si často klopkajú na čelo. Prečo? Lebo na otázku: "To ho ale musíte chovať v dome?" odpovedám: "Nie, v byte."

Chcela by som vám porozprávať aké to je, mať takéhoto obrovského, chlaptého psa v byte a tým, čo nad tým uvažujú, že by tiež chceli chovať takéhoto psa v byte, prakticky poukázať na mnohé veci, s ktorými sa budú denne stýkať. Ako sami uvidíte, určite to nie je med lízať a fundlák je naozaj plemeno, ktoré by sa lepšie cítilo (nie kvôli sebe, ale kvôli vám) v rodinnom dome so záhradou.

Nebudem písať o veciach, s ktorými sa potýka každý majiteľ psa v byte, ako výchova k čistotnosti, všade kopec psích hračiek, chlpov na oblečení a jedle atď. Skôr vám chcem porozprávať o problémoch typických pre toto plemeno. O niektorých možno tušíte a o niektorých, skôr ako sa pred vás nastolia netušíte, lebo si ich musíte najprv zažiť.

Ako prvé, fundlák je vodomilné plemeno a jeho úplne prvým krokom, ktorý spravil v našej domácnosti po príchode domov od chovateľa, bolo to, že sa celý vopchal do misky s vodou. Celý, spokojne sa tam usadil a pozeral na nás svojimi roztomilými očkami, skúmajúcimi dôkladne nové okolie. To, čo by nám na dvore nevadilo (a čo teraz vie, že vonku robiť môže), treba zatrhnúť hneď v počiatkoch. Takže malý Hugo bol vylákaný z misky a pri pokuse znova do nej vliezť, zaznelo prvé fuj a zabránenie tomu, aby tam vliezol. Musím podotknúť, že bol veľmi rýchlo učenlivý. Každú vec pochopil maximálne na druhý krát a viac krát ju ani neskúšal (škoda, že mu to nevydržalo dlhšie, asi len do pol roka, kedy s ním začala trieskať puberta).  
Druhou vecou, ktorá sa ukázala byť veľmi prospešnou je učenie psa, že do vody môže ísť len na povel. Ono, nechať uschnúť psa na dvore po nechcenom okúpaní je jedna vec a mať doma psa, ktorý využije každú, aj nevhodnú príležitosť na kúpanie, vec druhá. Predstavte si, že sa ráno ponáhľate do práce, venčíte psa a ten vám vlezie do vody, nemáte čas ho osušiť, necháte ho teda doma mokrého. Po návrate domov nájdete celý byt úplne mokrý, psa zapareného alebo minimálne zatuchnutého, a úplne premočené koberce, ktoré nebudú práve čisté, mokré steny, o ktoré sa pri ležaní opiera.  Miesto vodenia psa na vodítku, ho radšej od mala učte, že do vody smie ísť, až keď mu to dovolíte. Toto bola jedna z vecí, pri ktorej som mala viac šťastia ako rozumu, pretože Hugo sa od šteniatka pýtal, či do vody smie. Neuveriteľné, však?
Keď som už spomínala tie koberce.  Pokiaľ sa ich nechcete vzdať, budete potrebovať výkonný vysávač a pravdepodobne aj tepovač, pokiaľ sa vám nebude chcieť každý mesiac ten koberec kefovať. My sme koberce zrušili už dávno. Iná podstatná vec, ktorú si treba uvedomiť je, že klzké plochy, aké sú väčšinou v byte (kachličky, laminátová podlaha, linoleum) sa niekoľko  kilogramovému šteňaťu veľmi šmýkajú a nie je vhodné, aby na nich trávilo dlhý čas. Predsa len, je rozdiel, ak sa šteňa zaprie o trávu alebo betón. Situácia sa zmení približne od roka a pol, kedy bude vývin jeho kostí a kĺbov ukončený a koberce môžte odstrániť, pretože aj tak zistíte, že údržba nechlpatých plôch je menej časovo náročná. 

Vedzte, že vysávať alebo zametať musíte minimálne raz denne a častejšie umývať dlážku. Schválne kvôli tomuto článku som urobila taký pokus. Povysávala som celý byt.  Zobrala som psa okúpať, normálne sa s ním poprechádzala, doma psa dosušila a nechala voľne pohybovať po byte. Večer som znova zamietla  a na lopatke bolo asi pol deci piesku a inej špiny. Ak je mokro (hlavne na jar a na jeseň) je to bežná "taxa" z jednej! vychádzky. Za deň pes potrebuje minimálne tri.  Takže, ak chcete takéhoto psa v byte, doneste si domov za lopatku piesku, porozsýpajte ju po byte a na mieste, kde plánujete ležovisko psa, vysypte z nej asi tak 1/4. Aby ste tomu dodali na autentičnosti, poproste niekoho, kto má chlpatého psa, nech vám dá tak za hrsť chlpov a tie porozspýpajte úplne všade, nie len na dlážku. Tak a máte byt, ktorý budete mať po bežnom jarnom dni stráveného s dospelým fundlom. Ach, áno, zabudla som. Ak pršalo, tak ešte si k tomu pridajte, asi tak pol deci rozliatej vody na miesto, kde by ležal (nebýva len jedno).  Ak je bežný deň, tak pridajte k tomu asi deci, pretože fundlák často pije a po jednom takom pití mu ešte dve minuty kvapká z pyskov voda. Ak je leto, rozlejte ich rovno dve. V dobe pĺznutia budete vidieť chumáče chlpov úplne všade. Áno, aj v chladničke! (Niežeby tam inak neboli)
Si poviete, že ak prší, tak toho psa osprchujete a bude čistý. Nie, chyba, bude čistejší a mokrejší, ale nie čistý. Museli by ste ho poriadne okúpať, aby bol čistý a tým zabijete aspoň štvrť hodinu. Opláchnutím sa zníži množstvo špiny asi tak o jednu až dve tretiny, ale vždy to bude viac ako po akomkoľvek krátkosrstom psovi, alebo dlhosrstom menšieho vzrastu. A pes bude viac mokrý, ako keď prišiel z vychádzky.
Čo sa týka jeho vodomilnosti, v miestach, kde sa najviac zdržuje, sme dali obklad (cca 1,5m a na niektorých miestach nestačil  ). Pretože, nech sa snažíte akokoľvek, stačí, aby prišiel z vychádzky mokrý a oklepal sa, pôvodne biela stena už nebude bielou, kým ju znova nevymaľujete.  A nelieta len voda, ale často aj sliny.
Tiež sa ubezpečte, že hneď od začiatku trváte na tom, kam pes môže a kam nie. Niektorí ľudia nechcú, aby pes navštevoval istú miestnosť v byte, ako napr. kuchyňu, spálňu, detskú izbu, v ktorej je kojenec. Ak mu to vysvetlíte hneď na začiatku, celý jeho život s tým nebudete mať problém. Odnaúčať ho to, je vždy ťažšie a naopak, naučiť veľmi ľahké. Tak isto je to s lezením na sedačku alebo do postele. Pes nerozlišuje, či je mokrý alebo suchý, špinavý alebo čistý, že máte novú sedačku (stačí, aby sa naučil si vykladať len predné nohy a budete to mať za jedno). Pokiaľ mu dovolíte na sedačku, tak len v prípade, že je kožená, inú naozaj neodporúčam.

Ak máte byt bez balkóna, úprimne vám radím, zabudnite na fundláka. Nech si akokoľvek zvykne, neviem si predstaviť ho v byte bez balkóna. Je to miesto, kam sa chodí chladiť, najmä v zime, kedy väčšina panelových domov má suchý, teplý vzduch, aj keď nekúrite, pretože vás vyhrievajú susedia. Spolu s kúpeľnou býva najobľúbenejším miestom. Taktiež neodporúčam tohto psa do bytov na najvyššom poschodí. Strecha sa oveľa rýchlejšie prehrieva a v týchto bytoch býva teplota bežne v lete aj v zime o niekoľko stupňov vyššia ako v prízemných bytoch. A v letných horúčavách bez klimatizácie takýto byt pre tohto psa vôbec nie je vhodný, odhliadnuc od množstva schodov, ktoré budete musieť zvládnuť niekoľkokrát denne so šteňaťom, ak sa v dome pokazí výťah, čo nie je to pravé orechové na jeho kĺby.
Ak máte doma plno drobností rozložených na nižšie umiestnených poličkách, tak sa pripravte na to, že jediným radostným šmahom alebo len obyčajným otočením, vám váš miláčik tie poličky poupratuje a zároveň z nich utrie prach. Veď čo by nepomohol, keď môže, však. Veci položené na stolíku (váza s kvetmi, poháre - plné či prázdne,časopisy, misa s chrumkami,...), stojany s kvetináčmi a podobné veci, ktoré  stáročia boli postavené na svojom mieste a nikomu nezavadzali, sa zrazu stanú rizikovými artefaktmi, hlavne ak je izba menšia. Pes ich bude zhadzovať nie preto, že by chcel. Ale proste preto, že si išieľ ľahnúť alebo sadnúť, alebo vykoná iný, úplne bežný pohyb.
Trochu z iného súdka sú susedské vzťahy. Ak máte susedov, ktorým prekáža aj čivava, máte zarobené na veľký problém. Je pravdepodobnejšie, že tú čivavu by isto lepšie prekusli ako novofundlanďana. Samozrejme, že čo máme za dverami nikoho nemusí trápiť, pokiaľ to neobťažuje susedov, alebo nie je v rozpore zo zákonom. Ale my sme sa z takéhoto dôvodu, kde mi susedia strpčovali život, už raz sťahovali (našťastie sme to aj tak plánovali). Proste im vadilo už len to, že dýcha, jeho pach a to, že tými spoločnými priestormi chodí (s malými psami taký problém nemali, aj keď hundrali si aj na tých), nemali žiaden reálny problém (ako štekanie alebo zavýjanie, ktoré sú niekedy spojené s vlastníctvom psa). A s tým naozaj nič nenarobíte. Ak sa takých ľudí nájde viac, život sa vám môže zmeniť na peklo (aj keď záleží aj od Vašej povahy).

Môže sa zdať, že to čo píšem nemôže byť pravda, a že preháňam (OK, možno trochu, ale fakt len trošičku) . Ak budete tohto istého psa chovať v dome zo záhradou a bude vaším spoločníkom v dome len v období, keď sa vy zdržujete v dome (alebo kým to chce on), toho neporiadku bude naozaj omnoho menej, aj keď stále dosť. Viem to posúdiť, chodievam s ním k rodičom na návštevu do rodinného domu a je to naozaj diametrálne odlišné. Preto si veľmi dobre rozmyslite, či je fundlák to pravé orechové do vášho novozrekonštruovaného bytu. Ak máte pochybnosti, kľudne prídte k nám na návštevu a budete vidieť na vlastné oči, že som preháňala fakt len trošičku  Ak aj napriek tomuto všetkému ste sa rozhodli, že to skúsite, tak gratulujem a vitajte v klube "bláznov" alebo  "nenormálnych", lebo toto slovo budete častejšie počuť. Najbližších pár rokov vám síce bude smeták slúžiť ako tretia ruka, ale ak máte dostatok času, chuť a odvahu sa tejto chlpatej, milujúcej čierňave venovať, tak nemôžem povedať, že by pes pobytom v byte trpel, ako vraví väčšina ľudí, čo si nevedia predstaviť veľké plemeno v byte. V drvivej väčšine bude ležať na obľúbenom mieste a spať, prípadne vám "pomáhať" v kuchyni, či pri iných činnostiach, pričom jeho aktivita sa presunie na prechádzky. Aby som to zhrnula - podľa mňa, fundlák (aj keď to platí pre akékoľvek veľké dlhosrsté plemeno) aj vy sa budete cítiť najlepšie v rodinnom dome, kde pes bude mať kedykoľvek voľný prístup dnu ako aj von.

Záverom chcem podotknúť, že nikdy som neľutovala svoje rozhodnutie a spravila by som ho zas a bez váhania. Aj vy si časom určite vytvoríte nejaký algoritmus, podľa ktorého to všetko zvládnete, hoci to vyzerá strašidelne. Oproti tomu, akú náklonnosť mi môj "bubáčik" denno denne prejavuje, je vyššie spomenuté len malá daň, ktorú treba zaplatiť. Našu domácnosť si už neviem predstaviť bez čiernych chlpov všade naokolo, či rozliatej vody pri miske alebo mokrých ťapičiek všade po byte a hlavne, bez toho najkrajšieho pohľadu, ktorý môže patriť len fundlákovi, ktorý vás so záujmom pozoruje.

Zuzana Tršková